Naša činnosť
Pripravujeme moderný, čistý a bezpečný zdroj energie pre budúce generácie.
Spoločnosť Newvys pripravuje projekt výstavby jedného až štyroch pokročilých modulárnych reaktorov typu LFR-AS-200 v lokalite bývalej jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Projekt spája pokročilú technológiu reaktorov IV. generácie s recykláciou vyhoretého jadrového paliva, pričom jeho dlhodobým cieľom je prispieť k uzavretiu palivového cyklu na Slovensku. Projekt sa v súčasnosti nachádza v prvej fáze prípravy – štúdie uskutočniteľnosti, ktorá posúdi možnosti a podmienky jeho realizácie. Ambíciou spoločnosti Newvys je aktívne sa podieľať na rozvoji novej generácie jadrovej energetiky.
Projekt výstavby elektrárne s pokročilými jadrovými reaktormi
Ide o reaktor IV. generácie, ktorý ako chladivo využíva tekuté olovo a funguje na báze rýchlych neutrónov. Najväčšou výhodou tohto reaktora je schopnosť opakovane využívať vyhoreté jadrové palivo.
Projekt výstavby elektrárne s pokročilými jadrovými reaktormi
Úlohou spoločnosti Newvys je vybudovať jadrovú elektráreň, kde budú nasadené pokročilé modulárne jadrové reaktory typu LFR-AS-200. Ide o reaktor IV. generácie, ktorý ako chladivo využíva tekuté olovo a funguje na báze rýchlych neutrónov. Najväčšou výhodou tohto reaktora je schopnosť opakovane využívať vyhoreté jadrové palivo.
Slovensko pripravuje ďalší krok k bezpečnej, nízkouhlíkovej a udržateľnej energetike. V júni 2025 založili JAVYS, a. s., a technologická spoločnosť newcleo spoločný podnik Centrum pre vývoj využitia vyhoretého jadrového paliva (CVP), neskôr premenovaný na Newvys a. s. Jeho cieľom je pripraviť výstavbu jadrovej elektrárne, ktorá prepojí reaktory novej generácie s recykláciou jadrového paliva.
Pokročilá reaktorová technológia a recyklácia paliva
Projekt je založený na pokročilých modulárnych jadrových reaktoroch (AMR) typu LFR-AS-200. Ide o rýchle reaktory IV. generácie, ktoré využívajú kvapalné olovo ako chladivo a pracujú v spektre rýchlych neutrónov.
Jednou z ich kľúčových predností je možnosť opakovaného využívania materiálov získaných recykláciou vyhoretého jadrového paliva z existujúcich elektrární. V spojení s prepracovaním a výrobou nového paliva tak podporujú uzavretie jadrového palivového cyklu.
Lokalita a rozsah projektu
Navrhovanou lokalitou je areál jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, ktorá je v súčasnosti v procese vyraďovania. Existujúca infraštruktúra a odborné skúsenosti ľudí v regióne vytvárajú vhodné zázemie pre prípravu nového jadrového zdroja.
Projekt predpokladá výstavbu jedného až štyroch blokov s celkovým inštalovaným elektrickým výkonom do 800 MWe.
Aktuálna fáza a ďalší postup
Projekt sa nachádza v prvej fáze prípravy – štúdii uskutočniteľnosti, ktorej dokončenie je plánované na prvý polrok 2027. Jej výsledky poskytnú technické a ekonomické podklady pre rozhodovanie o ďalšom rozvoji projektu vrátane jeho rozsahu, harmonogramu a investičných nárokov.
V prípade úspešnej realizácie môže projekt Slovensku priniesť stabilný zdroj nízkouhlíkovej elektriny, prispieť k uzavretiu jadrového palivového cyklu a znížiť závislosť krajiny od dodávok prírodného uránu. Zároveň môže pomôcť pokryť rastúce energetické potreby slovenského priemyslu a podporiť prechod k znalostnej ekonomike s vysokou pridanou hodnotou.
Príležitosti pre Slovensko
- Prepojením reaktorov IV. generácie s uzavretým palivovým cyklom sa Slovensko môže zaradiť medzi krajiny, ktoré určujú smer ďalšieho rozvoja jadrovej energetiky.
- Nové možnosti pre vedu, vzdelávanie a priemysel. Projekt môže vytvoriť príležitosti pre slovenské univerzity, výskumné pracoviská a podniky, podporiť investície a hospodársky rast a prilákať mladú generáciu k práci v jadrovom odvetví.
- Nové využitie lokality V1. Po ukončení vyraďovania jadrovej elektrárne V1 môže areál získať nový účel a stať sa centrom pokročilých jadrových technológií v srdci Európy.
- Zapojenie do projektov tohto druhu môže posilniť slovenské know-how a postavenie krajiny medzi svetovými lídrami v pokročilej jadrovej energetike.
Palivo MOX: Cesta k uzatvorenému cyklu jadrového paliva
Vyhoreté jadrové palivo stále obsahuje významné množstvo uránu a plutónia, ktoré je možné opätovne využiť na výrobu elektrickej energie. Recyklácia týchto materiálov umožňuje efektívne využívať jadrové zdroje a znižovať potrebu prírodného uránu.
Zároveň podporuje prechod od otvoreného palivového cyklu, v ktorom sa použité palivo skladuje v medzisklade s výhľadom na jeho konečné uloženie v hlbinnom úložisku, k uzavretému palivovému cyklu, v ktorom sa využiteľné jadrové materiály prepracovaním získajú späť a je možné z nich vyrobiť čerstvé palivo, ktoré sa dá takto niekoľkokrát využiť.
Palivo MOX: Cesta k uzatvorenému cyklu jadrového paliva
Vyhoreté jadrové palivo ako zdroj energie
Vyhoreté jadrové palivo stále obsahuje významné množstvo uránu a plutónia, ktoré je možné opätovne využiť na výrobu elektrickej energie. Recyklácia týchto materiálov umožňuje efektívne využívať jadrové zdroje a znižovať potrebu prírodného uránu.
Zároveň podporuje prechod od otvoreného palivového cyklu, v ktorom sa použité palivo skladuje v medzisklade s výhľadom na jeho konečné uloženie v hlbinnom úložisku, k uzavretému palivovému cyklu, v ktorom sa využiteľné jadrové materiály prepracovaním získajú späť a je možné z nich vyrobiť čerstvé palivo, ktoré sa dá takto niekoľkokrát využiť.
Čo je palivo MOX?
Palivo MOX (Mixed Oxide) tvorí predovšetkým zmes oxidu plutoničitého (PuO₂) a oxidu uraničitého (UO₂). Plutónium sa získava prepracovaním vyhoretého jadrového paliva z existujúcich jadrových elektrární – v našom prípade z reaktorov typu VVER-440. Uránová zložka môže podľa zvolenej stratégie palivového cyklu pochádzať z prepracovaného, ochudobneného alebo prírodného uránu.
Pri prepracovaní sa využiteľný urán a plutónium oddeľujú od štiepnych produktov a konštrukčných materiálov pôvodného paliva. Získané plutónium sa následne vo forme oxidu zmieša s oxidom uraničitým a zo zmesi sa vyrobia nové palivové súbory typu MOX.
Palivo MOX tak predstavuje spôsob, ako vrátiť cenné materiály z vyhoretého paliva do palivového cyklu a využiť ich na ďalšiu výrobu energie.
Prečo recyklovať jadrové palivo?
Prepojenie prepracovania vyhoretého paliva, výroby paliva MOX a pokročilých rýchlych reaktorov prináša viacero významných možností:
- Efektívnejšie využívanie jadrových materiálov: Urán a plutónium získané z vyhoretého paliva môžu opäť slúžiť na výrobu energie namiesto toho, aby boli určené výlučne na konečné uloženie.
- Viacnásobná recyklácia: Reaktory pracujúce v spektre rýchlych neutrónov, akým je aj LFR-AS-200, umožňujú opakované využívanie recyklovaných jadrových materiálov a tým výrazne lepšie využitie ich energetického potenciálu.
- Nižšia potreba prírodného uránu: Využívanie existujúcich zásob jadrových materiálov môže znížiť budúce nároky na ťažbu, konverziu a obohacovanie uránu.
- Efektívnejšie nakladanie s rádioaktívnym odpadom: Prepracovanie oddeľuje využiteľné materiály od odpadových zložiek (štiepnych produktov a kovových konštrukčných materiálov). Prepracovanie paliva a jeho následné použitie v rýchlom reaktore typu LFR-AS-200 znižuje objem a rádiotoxicitu vysoko rádioaktívneho odpadu, ktorý je potrebné ukladať v hlbinných úložiskách.
- Zvýšená energetická bezpečnosť: Využívanie jadrových materiálov, ktoré sú už k dispozícii v rámci palivového cyklu, môže znížiť závislosť od vonkajších dodávok čerstvého jadrového paliva a surovín.
Potenciál pre Slovensko
Slovensko v súčasnosti využíva otvorený jadrový palivový cyklus. Palivo sa po použití v reaktoroch VVER-440 skladuje v medzisklade, kým sa rozhodne o ďalšom nakladaní s ním a zabezpečí jeho konečné uloženie v hlbinnom úložisku.
Tieto zásoby vyhoretého paliva však predstavujú významný strategický zdroj energie. Plánované využitie rýchlych reaktorov LFR-AS-200 chladených olovom otvára cestu k postupnému uzatváraniu slovenského jadrového palivového cyklu.
Vyhoreté palivo z existujúcich reaktorov VVER-440 je možné prepracovať a získané jadrové materiály využiť na výrobu paliva MOX pre reaktory LFR-AS-200. Cyklus by sa pritom neskončil po jednom použití. Aj palivo použité v týchto reaktoroch je možné následne prepracovať a opäť recyklovať. Opakovaným vracaním využiteľných materiálov do obehu by sa z pôvodného paliva získalo podstatne viac energie.
Pre Slovensko by táto stratégia znamenala možnosť využiť existujúce zásoby vyhoretého paliva ako dlhodobý energetický zdroj, znížiť budúcu potrebu prírodného uránu a posilniť energetickú bezpečnosť. Zároveň by podporila udržateľnejšie hospodárenie s jadrovými materiálmi a nakladanie s rádioaktívnym odpadom.
Reaktor LFR-AS-200
Jadrová energetika prechádza významnou transformáciou. Jedným z najperspektívnejších riešení sú olovom chladené rýchle reaktory (Lead-cooled Fast Reactors, LFR), ktoré kombinujú vysokú bezpečnosť, efektívnosť a flexibilitu využitia. Tie patria do skupiny najmodernejších pokročilých rýchlych modulárnych reaktorov IV. generácie (AMR).
Reaktor LFR-AS-200
Olovom chladené rýchle reaktory: budúcnosť jadrovej energetiky
Jadrová energetika prechádza významnou transformáciou. Jedným z najperspektívnejších riešení sú olovom chladené rýchle reaktory (Lead-cooled Fast Reactors, LFR), ktoré kombinujú vysokú bezpečnosť, efektívnosť a flexibilitu využitia. Tie patria do skupiny najmodernejších pokročilých rýchlych modulárnych reaktorov IV. generácie (AMR).
Tieto reaktory využívajú modulárnu konštrukciu, sú vhodné na sériovú výrobu, čo zásadne znižuje náklady aj čas výstavby. Na rozdiel od tradičných veľkých jadrových elektrární ide o zariadenia, ktorých komponenty možno vyrábať vo fabrikách a následne prepravovať na miesto inštalácie.
Kľúčovým prvkom technológie reaktora je použitie tekutého olova ako chladiaceho média. Olovo má jedinečné fyzikálne vlastnosti, ktoré výrazne zvyšujú bezpečnosť reaktora. Umožňuje napríklad prevádzku pri atmosférickom tlaku, čím sa eliminuje potreba masívnych tlakových nádob. Zároveň je chemicky inertné vo vzťahu k vode a vzduchu, má extrémne vysoký bod varu a prakticky nevrie, čo znižuje riziko havárií a zjednodušuje celý systém chladenia.
Ďalšou dôležitou výhodou LFR je ich vysoká termodynamická účinnosť v porovnaní s tlakovodnými reaktormi, akými sú napr. VVER-440, ktoré sú aktuálne prevádzkované na Slovensku. To prináša efektívnejšie využitie jadrového paliva a potenciál zníženia výrobných nákladov. V neposlednom rade prevádzka pri vysokých teplotách (480-520 °C) umožňuje nielen výrobu elektriny, ale potenciálne aj rôzne priemyselné aplikácie, napríklad dodávku tepla alebo výrobu vodíka.
Z pohľadu bezpečnosti predstavujú reaktory IV. generácie zásadný posun. Okrem aktívnych bezpečnostných prvkov využívajú aj pasívne bezpečnostné systémy, ktoré fungujú na fyzikálnych princípoch bez potreby zásahu človeka.
Reaktor LFR-AS-200
V rámci pripravovaného projektu v Jaslovských Bohuniciach budú použité rýchle modulárne jadrové reaktory typu LFR-AS-200 s výkonom 200 MWe od spoločnosti newcleo. Pri vývoji dizajnu reaktora spoločnosť úspešne získala a aplikovala niekoľko desiatok medzinárodných patentov, ktoré robia z reaktora výnimočný technologický produkt. Tento typ reaktora budena svoju prevádzku využívať prepracované vyhoreté jadrové palivo zo slovenských jadrových elektrární VVER-440.
Olovom chladené rýchle reaktory predstavujú jednu z najnádejnejších ciest, ako zabezpečiť stabilný, nízkoemisný a bezpečný zdroj energie. V kombinácii so sériovou výrobou a flexibilným využitím môžu zohrávať kľúčovú úlohu v budúcom energetickom mixe, najmä v období rastúceho dopytu po energiách a tlaku na dekarbonizáciu.
Prvý krok k nasadeniu AMR
Štúdia uskutočniteľnosti predstavuje prvú fázu projektu výstavby pokročilých modulárnych reaktorov (AMR) na Slovensku. Poskytuje základ pre ďalší rozvoj projektu prostredníctvom posúdenia kľúčových podmienok a požiadaviek na zavedenie pokročilého modulárneho reaktora LFR-AS-200 v lokalite Jaslovské Bohunice. Štúdia hodnotí projekt z hľadiska technických aspektov, pripravenosti lokality, palivového cyklu, súladu s právnymi predpismi a ekonomickej životaschopnosti. Výsledkom budú podklady pre rozhodnutia o ďalšom smerovaní a rozvoji projektu. Na závery štúdie budú nadväzovať ďalšie etapy prípravy – povoľovacie procesy, projektovanie a výstavba, ktoré by viedli k uvedeniu prvých blokov LFR-AS-200 na Slovensku do prevádzky.
Štúdia uskutočniteľnosti (Feasibility Study).
Technológia a licencovanie
Komplexný popis technológie LFR-AS-200 a súvisiacich systémov. Zahŕňa hlavné technické parametre reaktora, stavebné konštrukcie, systémy a komponenty vrátane primárneho a sekundárneho okruhu a zabudovaných bezpečnostných prvkov. Súčasťou tejto časti štúdie je aj identifikácia kľúčových požiadaviek na povoľovanie a jadrovú bezpečnosť, ktoré vyplývajú zo slovenskej legislatívy a príslušných medzinárodných štandardov.
Palivový cyklus a udržateľnosť
Kapitola posudzuje možnosti prepracovania a recyklácie vyhoretého jadrového paliva z reaktorov VVER-440 prevádzkovaných na Slovensku s cieľom získať cenné jadrové materiály na výrobu nového paliva MOX pre LFR-AS-200. Zahŕňa celý proces – od pred-úpravy, prepravy a prepracovania vyhoretého paliva až po výrobu, skladovanie a následné využitie paliva MOX v reaktore. Venuje sa aj nakladaniu s vyhoretým palivom z reaktorov LFR a jeho ďalšej recyklácii, čím podporuje dlhodobý cieľ uzavretia jadrového palivového cyklu na Slovensku.
Lokalita a vplyv na región
Lokalita jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach má dlhoročnú jadrovú tradíciu, podrobne zmapované miestne podmienky a existujúcu infraštruktúru vrátane zásobovania chladiacou vodou, pripojenia do elektrizačnej sústavy a dopravného napojenia.
Kapitola hodnotí vhodnosť lokality na výstavbu pokročilých modulárnych reaktorov (AMR) z geologického, seizmického, meteorologického, hydrologického, environmentálneho a sociálno-ekonomického hľadiska. Výsledky zároveň poslúžia ako dôležitý podklad pre nadväzujúci proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Dodávateľský reťazec
Kapitola vymedzuje právnu štruktúru projektu a spôsob zabezpečenia spoľahlivého dodávateľského reťazca. Prináša prehľad relevantných zákonov, vyhlášok a ďalších predpisov v oblasti jadrovej energetiky. Súčasťou je aj návrh zmluvných modelov pre spoluprácu s dodávateľmi a podkladov pre transparentné obstarávanie s cieľom optimalizovať investičné náklady projektu.
Projektový manažment
Popis organizačnej štruktúry a rozdelenia kompetencií pri príprave projektu, výstavbe a prevádzke elektrárne. Vymedzuje úlohy a zodpovednosti investora, dodávateľov, štátnych orgánov a orgánu jadrového dozoru. Zároveň stanovuje pravidlá komunikácie a rozhodovania počas prípravy a realizácie projektu.
Harmonogram a manažment rizík
Harmonogram rozdeľuje projekt do časovo nadväzujúcich etáp – od prípravy a povoľovacích procesov cez výstavbu, skúšky a uvádzanie do prevádzky až po prevádzku a konečné vyradenie elektrárne. Určuje kritické body a potrebné časové rezervy. Súčasťou je aj posúdenie rizík, ktoré môžu ovplyvniť termín dokončenia projektu, a návrh opatrení na ich odstránenie alebo zmiernenie.
Financovanie a ekonomická analýza
Kapitola hodnotí finančnú životaschopnosť a celkovú ekonomickú uskutočniteľnosť projektu na základe ekonomických ukazovateľov a analýzy investičných a prevádzkových nákladov. Súčasťou je aj prehľad ekonomických, trhových a politických faktorov, ktoré môžu ovplyvniť stabilitu financovania a dlhodobú ziskovosť elektrárne.